Režisér Tomáš Jančo sa pred uvedením seriálu Dolná Horná vyjadril: "Snažili sme sa postaviť príbehy na charakteroch, ktoré bude mať divák rád a bude im dôverovať. Neženie ich závisť a zlosť. Nemusia byť všetci za každú cenu dobrí, ale nežijú v pretvárke a určite nie sú zákerní. Čo je tiež veľmi dôležité, v našich príbehoch existuje spravodlivosť. Kto sa dopustí krivdy, je potrestaný a naopak, kto si to zaslúži, je odmenený."
Takže rozprávka z dedinského prostredia? Nuž áno, krátkodobé oslepnutie z pančovaného alkoholu, potrestaná "opica" pána farára a nečestné "ťahy" kandidátov na starostu sa končia rozprávkovo, teda zmierlivo a, akiste, všetko bude pokračovať v ďalších častiach ( a v starých koľajach).
Možno si divák jednoduchých hrdinov skutočne obľúbi, veď už klasici Lasica, Satinský a Filip spievavali: "Veď je taký, ako my, zdravý, mocný, lakomý..." , hoci práve také Horné Dolné ich neveľmi znášali. Preto za najväčší prínos nového komediálneho seriálu asi treba označiť presné prečítanie slovenskej väčšinovej nátury. Lebo ak má niekto v našej krajinke oči, vidí, kto má uši, počuje, kto má mozog, rozmýšľa...
Hoci zamilovanosť zvykne byť, ako dokazujú sladkobôľne, najmä povrchnosťou (a sexom) vypchaté televízne seriály, našťastie, iba prechodným stavom nepríčetnosti.
Že by aj v politike?