"Myšlienku na nevyhnutný skorý zánik som vzal s pokojom stoika, bez zbytočného reptania či vnútorného náreku. Prichystal som si scenár poslednej rozlúčky: žiadne oficiálne kecy, poviedka Denník nebožtíka, skladba L.Cohena Dance Me To The End of Love a potom už šup do pece, miláčik publika, líbling literárnej kritiky!
Čo som však veľmi banoval, bolo, že sa otázka, dokedy budem mať dosť síl tlačiť na podvozku sedemmetrovú kanojku s motorom, naloženú táborníckymi potrebami a proviantom do karloveskej zátoky, zmenila na otázku, či ešte niekedy vôbec...Doteraz som mal dosť síl, výrazné prsné svaly, chrbát pästiara krížovej váhy. A zrazu, zoslabnutý, začal som vyzerať ako sňatý z kríža, s plieckami ako ramienka na bývalé svalstvo.
Pri pohľade do zrkadla zazrel som Smrť, naľakal sa, vysadol na koňa a odcválal do Samary.
Medzičasom ma však chirurgovia vypreparovali tak, že mám pestré možnosti v relatívnom komforte podľahnúť celkom inej chorobe či neduhu, slovom - zomrieť v Samare.
Veď načo som cválal celý ten čas?
Veď kam spejú rieky, ak nie k moru a kam človek, ak nie k smrti?"
Úryvok z knihy Idiotár, ktorú napísal Pierre, ako ho volali priatelia, keď ešte žil. O 12 dní uplynie rok odvtedy, čo žije už len vo svojom rozsiahlom literárnom diele, dramatickej spisbe a spomienkach niekoľkých ľudí. Ak Vám zíde 11. marca na myseľ, chvíľku na neho myslite. Bude rád.