"K stratám treba pripísať ,fakt, že deifikácia odobrala Ježiišovi človečenstvo, že ho zbavila ľudskej tváre. Istý francúzsky spisovateľ vyslovil k tejto otázke takéto myšlienky: -Tento život a táto smrť sú najvyšším vzorom slobody a lásky. Ale pridŕžanie sa litery evanjelií odoberá životu a smrti Krista to, čo z neho robí vzor pre ľudí, zbavuje ho totiž ľudskej povahy. Jeho narodenie už nie je narodením človeka, nie je už pre nás príkladom, pretože počatie z panny odtŕha ho od jeho ľudskej úlohy. A jeho život už nie je životom človeka, keď sa mu pripisujú schopnosti čarodejníka ako v prvobytných náboženstvách. Ešte aj jeho smrť nám ukradli, tú krásnu smrť človeka, ktorý sa cíti zodpovedný za osudy všetkých a ktorý dáva zmysel a vznešenosť svojmu životu tým, že ho prináša za obeť celému ľudstvu, už nie je smrťou, keď je nútený vstať z mŕtvych. Takto sa odoberá ľuďom príklad jedného z najnádhernejších buditeľov voľnosti a lásky, vytŕha sa totiž z pravekých dejín ľudstva, aby sa z neho urobil nie človek, ale mýtus, podobný iným mýtom, bytosť zrodená z boha...
Túto chúlostivú otázku začal riešiť v roku 313 cisár Konštantín, keď uzákonil slobodné vyznávanie kresťanského náboženstva. V roku 325 zvolal do Turecka koncil, na ktorom prevzal kontrolu nad celým impériom. Hlavná úloha: zjednotenie názorov na kresťanskú sektu a židovského proroka Ježiša Krista. Bol Ježiš Boh alebo človek?
V hre boli dve alternativy. Prvá: Ježiš bol človekom, ktorého stvoril Boh Otec. Druhá: Otec a Syn sú jednej podstaty a z hľadiska večnosti tvoria neoddeliteľnú jednotu.
V konečnom dôsledku prehlasovala obrovská väčšina tých troch v prospech druhej alternatívy: Otec a syn sú jedno. A to platí doteraz.
Tých troch poslali do exilu.
