Neďaleko rieky stavajú väzni tehlovú bytovku.
Pod dohľadom dozorcov zhlobili okolo stavby drevený plot a nad ním natiahli pichľavé drôty.
Denne okolo neho - do školy, zo školy, ba aj popoludní chodí Eňa okolo. Popoludní na prechádzku si sestrou v hlbokom kočíku.
Odkiaľ a prečo sa na ulici, takmer na okraji mesta, vzali ľudkovia za ohradou? Sú nakazení? Preventívne oddelení? A prečo ich museli obkolesiť dvojnásobným plotom? Veď tí v uniformách majú zbrane a sú tam aj psy...A prečo sa susedia tvária, že nijaká stavba neexistuje?
-To sú zločinci,- odrazu sa pri nej vynorí študent, čo býva s rodičmi za riekou. -Pétepáci,- dodá. Tomu Eňa vôbec nerozumie.
-Vozím sestru,- nevie, čo iné by povedala.
-Nevrav, vážne?- Vykriví posmešne ústa, ktoré sa o chvíľku celkom priblížia k Eninmu uchu. -Sú to nepriatelia ľudu, Eňuška.
Eňa stále netuší, o čo študentovi ide, rýchlo sa odtiahne, zaprie sa do pleteného kočíka, ale pre štrk a stavebný odpad sa kočík ani nehne Študent vyslobodí zo štrku zadné kolieska a kočík je voľný.
-Ďakujem,- celkom očervenie Eňa.
-Tak už bež, neobsmŕdaj tu, nemajú to radi,- rozlúči sa.
Nie sú tí ľudia za ohradou hladní? Rozmýšľa. "Jedlo, voda, cigarety, to je pre robotníka základ", počula kdesi.
Otec má v nočnom stolíku nejaké cigarety a v drevenom plote je otvor, možno by...
Keď je doma "čistý vzduch", s roztrasenými rukami vyťahuje z otcovej zásuvky nočného stolíka Bystrice a na druhý deň, cestou do školy, prestrčí cigarety cez dieru v plote. Dúfa, že dozorca si to nevšimne.
Možno sa jej to len zazdá, ale akoby začula tiché díky".