Za socializmu viacerí čakali na koniec večerných, ešte spoločných, TV správ, konkrétne na Petra Vichnara, ktorý bol, nielen pre športových fanúšikov, televíznym slniečkom. Mal taký dar. Dával nádej. Jeho úsmev dokázal vyčarovať dobrý pocit aj v tých divákoch, ktorí by si, po politických dezinformačných správach, boli už najradšej strčili hlavu pod paplón.
Pán Vichnar začínal, spolu s Ivanom Niňajom, v roku 1980, keď ostatní zabehaní TV "šporťáci" odcestovali na olympijské hry do Moskvy. Odvtedy odpracoval 16 majstrovstiev sveta v hokeji, 5 olympijských hier a 1 svetový pohár. Dokopy komentoval 214 hokejových stretnutí. Kompetentne a s úsmevom, plným nádeje.
Nepochybujme ani náhodou o tom, že rovnako liečivý bude aj úsmev čerstvého kandidáta na prezidenta SZĽH Richarda Lintnera (37). A nepochybujme o tom, že ho júnové voľby vo funkcii potvrdia! Svoju kompetentnosť, spolu s úsmevom, potvrdzoval tiež na ostatných MS v ľadovom hokeji. Tá kompetentnosť a liečivý úsmev dávajú nádej, že sa máme na koho spoľahnúť aj počas prípadnej druhej normalizácie. Podľa súčasných dejov na slovenskej politickej scéne v súvislosti s neschopnou opozíciou bez osobností to jasne k tomu nešťastnému koncu - ďalšej normalizácii - smeruje. Lebo rečí klauna Matoviča, že už majú (Sulík, Lipšic, Matovič) kohosi na vodcu opozície vyvoleného sa treba skôr desiť!
Inteligentný, svetaznalý, kultivovaný pán hokejista Richard Lintner spolu s Bondrom, Šatanom a ďalšími sú svojou nielen hokejovou gramotnosťou a skúsenosťami, omnoho väčšou zárukou. Aj pre rodáčky, ktoré možno nevedia, čo je to puk.