Úvaha
-Nuž teda sme zostarli- povedala stará teta a zamiešala si striebornou lyžičkou slabý čaj.
-Ty to však nikdy nepochopíš, dieťa. Vy sa milujete na počkanie.
A zajtra budú dávať olej.
Veru, Feri báči zomrel pred tridsiatimi rokmi.
Mali sme tri deti a čipkovanú bielizeň, v ktorej sme sa aj milovali. Už sa na to ani nepamätám.
Nelej mi ešte čaju, dieťa.
Jablko
Perfektne vyzdobená ruka tisícročnej ženy zabudla na stole nahnité jablko
zapudrované obyčajnými nedeľami, navlečené na nitku dávno nemoderných šiat.
A prosí: nekrájajte!
A žaluje na sprostých galánov s vyleštenými sobotnými tancovačkami a bozkami,
zívajúcimi prázdnotou pod bránou života, do ktorého vedú schody nenačatého ženstva.
Jablko sa skotúľa zo stola, rozpadne sa a budúca hniloba sa pomieša
s prachom ulice.
Iba čisté, jagavé jadierko ostane ležať pod topánkou s odrezanou špičkou.