Dýchanie do vyhasnutých pahrieb

Autor: Elena Antalová | 28.6.2016 o 22:20 | Karma článku: 5,49 | Prečítané:  375x

Pred šesťdesiatimi rokmi sme, viac či menej vystresovaní, predstupovali pred maturitnú komisiu a profesori sa nám snažili pomáhať, ako sa dalo (hoci sa niekedy takmer nedalo).

Zdalo sa, že sa máme radi, aj keď osemnásťroční vyjadrujú vzájomné vzťahy v koedukačnej maturitnej triede najmä prejavmi hraného nezáujmu.

Chalani pôsobili ako mierne podceňovaní majstri sveta v čomkoľvek a dievčatá, napriek neúspešným tendenciám školy obdivovať výlučne nariadené umenie, sa chceli podobať na Bardotku. Vietor však fúkal od východu, kde boli pre dievča najodporúčanejšie vetrom do červena vyštípané líca.

Našťastie súdruhovia z Hlohovca začali v hraničnom roku 1948 vyrábať Indulonu. Na bagandže, stroje, murárske a sústružnícke či družstevnícke ruky, my sme ju používali na tváre. Diorove výrobky patrili k nerealizovateľným som, nuž sme sa rady vrhli na tuby s Indulonou, voľne nedostatkový to tovar. Nahrádzali sme ho vtedy ešte kvalitnou vodou a nekvalitným mydlom, a boli  sme takmer šťastné, lebo sme mohli aj nebyť. Ako viacerí naši kamaráti a ich príbuzní ´nečistej´ rasy, veď viete, holocaust. A druhá svetová.

                                                                   --------------------------

Navrávali sme si, že spolužiaci sú ešte polo muži, takže nám môžu byť ukradnutí. Navyše sme sa my, dievčatá, aj samy pred sebou, tvárili ako amazonky, nijaké sentimentálne cintľavky, čo po nociach čítajú o ľúbostnom lavírovaní Scarlet O´ Harovej z Juhu proti Severu. Hanbili sme sa prejavovať svoje city.

Chýbali nám, okrem osobnej slobody, aj istoty rodinných hniezd. Viaceré zanikli alebo sa rozpadli. Pod vplyvom dokmásaných povojnových čias boli ľudia zmätení z rôznych spoločenských, politických a náboženských otrasov, spôsobených zmenami štátnej politiky, čo prudko začalo meniť etickú hodnotovú orientáciu.

Túžbu po pravde, láske a kráse nahradila túžba po obyčajnom živote, bez ohľadu na jeho kvalitu.

                                                                    --------------------------

Aj po šesťdesiatich rokoch chýbala vrúcnosť, vzájomná empatia.

Stretla sa, okrem tých, ktorí už odišli, skupina šarmantných starých dám a pánov, ktorí prežili fašizmus, koniec vojny, takzvanú ľudovú demokraciu s politickými procesmi, socializmus bez ľudskej tváre aj s ňou, ruskú okupáciu.

Tisa, Beneša, Gottwalda, Zápotockého, Novotného, Husáka aj Havla a v novej samostatnej demokracii troch komunistických prezidentov a na dôvažok plejádu neschopných vládnych úradníkov, ktorých sme si slobodne zvolili.

Stretnutie po šiestich desaťročiach skončilo spoločnou večerou, v podstate bez alkoholu, ktorý by bol možno uvoľnil zábrany takmer osemdesiatročných dám a pánov.

Ale horúčava, staroba, neduhy veku, neschopnosť empatie a osobné ľudské trápenia nás, trochu roztržitých, rozlúčili.

Všetkých vás milujem, a ak som vám ublížila, ospravedlňujem sa.

Ďakujem.

                                                                                  Elena Antalová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?