Niektorí sme sa mýlili, niektorí sme sa vytešovali, že v zázračnej skrinke za tri, štyri mesačné platy vidíme dovtedy nevídané: vyčesané hlásateľky nám nielen predpovedia, čo vo filme, ktorý bude nasledovať, uvidíme a ako sa film skončí, ale aj čo si o ňom máme myslieť! Politické spravodajstvo sme milovali obzvlášť, pre časť rodiny to bol čas na prípravu večere, prípadne už na večeru samotnú, ktorá vám nesporne pri správach o prekračovaní naplánovaných úloh chutila o to väčšmi, že po nich nasledoval hokej alebo krasokorčuľovanie.
Spomínate si na LP platne s Plnými vreckami peňazí s pánmi Lasicom a Satinským, ako si, v úlohách holičov, pracujúcich od rána od šiestej, čakajúc na zákazníka, vymieňali názory na televízny program z predchádzajúceho večera? Ako si ťažkali, že krasokorčuliari, prikorčuľujúci s každoročne sa opakujúcou pravidelnosťou "kedysi padali častejšie"? Už aj vtedy panoval onen spomienkový optimizmus, čo nás, niektorých, drží dodnes. Al fakt je, že autorovi pôvodnej predlohy Jánovi Solovičovi vylepšili jeho vtedajší imidž aj medzi ľudom, nielen u papalášov, za čo im bol, a bodaj by nie, Ján Solovič evidentne vdačný. A naopak.
Mimochodom akí zákazníci chodievali v sladkých časoch vreckového dvojkorunového mlieka do kaderníctiev a holičstiev rán o na šiestu? Alebo to kompetentní na svojom zasadaní o desiatej odsúhlasili preto, aby kaderníčky a holiči mohli pracovať na dve smeny?
V televíziách sme, okrem scenzurovaných "ošemetných" správ zo ZSSR a s príslušným štvavým akcentom proti americkým imperialistom, zdôraznený aj pri zábere na krásnu pani Kenedyovú (s Chruščovovcami) vídali aj už spomenuté, komisiami schválené filmy a inscenácie o najlepšom zo všetkých svetov, ktorý je náš, ako o tom na jednej z Bratislavských lýr spievali mládenci, vtedy končiaci VŠMU, ktorým scenárista a režisér ich satirických show zdrhol do kapitalizmu.
Bolo to televízne otroctvo oných čias, našťastie s občas kvalitnými pesničkami a prikrášlenými spomienkami.
A v takomto štýle sa nesie aj nová relácia RTVS Zlaté časy s opätovnou príležitosťou pre pani Vacvalovú a novou pre muzikanta a herca Dana Heribana (aj Dolná Horná), oboch akoby prekvapených samými sebou.
Škoda, že v zaradení šotov z čias socializmu ich predbehli tvorcovia Zlatej lýry a že nemôžu mať v každej časti takých kvalitných hostí, akými boli naposledy slečna Pauhofová a pán Lasica..