Narodila sa, spolu s dvojčaťom Bohušom, v roku 1867 v rodine evanjelického farára Slančíka a už ako odrastajúce dievča, spolu so sestrou, redigovala a vydávala "časopis sestier Slančíkových".
K vážnej literárnej práci sa dostala po dvadsiatke, a do povedomia vzdelaných Slovákov v roku 1893, po uverejnení príspevkov v Slovenských novinách, a najmä v Slovenských pohľadoch, kde našla spriatelené duše (Maróthy - Šoltésová, Škultéty).
Medzi najznámejšie Timravine literárne práce patrí novela Ťapákovci, z roku 1914, v ktorej, ako píše recenzent, "kritizuje pridŕžanie sa odvekého života predkov v nových spoločenských pomeroch".
Ťapákovská rodina, dokopy šestnásti ľudia, žijú v prehnitom drevenom dome, bez záujmu o čokoľvek. Sú spokojní sami so sebou aj so svojím prežívaním, pokým si najstarší syn Paľo neprivedie do domu nevestu Iľu. Podľa starého zvyku sa žena najstaršieho syna Ťapáka stáva v dome gazdinou.
Iľa, už ako dievča bola "v službe", kde spoznala nielen užitočné hygienické návyky, ale všeobecne kultúrnejší spôsob života. Túžba byť užitočnou ju priviedla k práci babice (pôrodnej asistentky), takže sa nedokázala stotožniť s ťapákovskou lenivosťou a špina a zápach v mužovom dome ju privádzali do zúfalstva. Pretože neustále trvala na poriadku v dome aj vo vzťahoch, ocitla sa nielen v úlohe nenávidenej švagrinej, ale aj v neláske vlastného muža. Iľa kráľovná, ako ju Ťapákovci, pre zavádzanie "pánskych móresov", volali, po márnom boji s ich spôsobom života (lebo to tak bolo od nepamäti) odchádza, zvolí si cestu nezávislej ženy a dokáže presvedčiť aj Paľa, že predstavy o živote, ako ich presadzuje ona, sú správne.
Cez hlavnú hrdinku dáva Timrava pred 100 rokmi návod, ako žiť.
Osamelá, celý život skutočnou láskou nenaplnená spisovateľka (nikdy sa nevydala) nám zanechala nielen literárny poklad, ale aj kroniku života ani nie tak dávno žijúcich rodákov.
Takí boli Timravini "hrdinovia". Ako by dopadli tí dnešní?