Zo všetkých strán počúvame o nedostatkoch, ktoré nás obklopujú a zasahujú nám do života. Je však naivné domnievať sa, že Ľudská spoločnosť môže byť ideálna, nikdy nebola a nebude. Vždy na každom kúsku našej planéty žili tí, ktorí panovali a tí, ktorí slúžili. Vždy panovala taká či onaká politická alebo náboženská garnitúra a väčšina tzv. ľudu ju, či už z donútenia , ale ponajviac z nevedomosti, akceptovala. Občas sa však v ľudských spoločenstvách, bez ohľadu na vonkajšie súvislosti, vyskytli jedinci, ktorí Tvrdohlavo ohlasovali nepoznané. Ľudia však obvykle o “novoty” nejavia záujem, príkladov je neúrekom. najznámejším je nesporne príbeh Ježiša zvaného aj Nazaretský, ktorý má dnes, po dvoch tisícročiach, dve miliardy vyznávačov a nasledovníkov. Je to fascinujúci príbeh o slobode rozhodovania, ak ho berieme s rozmyslom, a hlavne bez nenávisti k názorom, ktoré nekorešpondujú s našimi. Keď som stála na námestíčku v Assisi pred domom bohatého obchodníka s látkami, pána Pietra di Bernardone, žijúceho na začiatku druhého tisícročia po Kristovi, v duchu som videla pred sebou šokovaných obyvateľov mestečka, neschopných pochopiť, že sa Giovanni Battista Bernardone- jeho mladý syn - slobodne a verejne vzdáva otcovho bohatstva a nezávisle nahý odchádza za svojím snom. Volí živorenie v chudobe až biede a dôsledky svojho rozhodnutia napĺňa celým svojim životom a smrťou. Hej, je to ten, čo sa “rozprával s vtákmi”. poznáme ho pod menom František z Assisi.
Rozšírme rozsah svojho súcitu
Človek je časť celku, ktorému vravíme “vesmír”, časťou obmedzenou v priestore a čase . prežíva svoje ja, svoje myšlienky a pocity ako niečo oddelené od ostatných, čo je akousi optickou ilúziou jeho vedomia. táto ilúzia je pre nás akýmsi väzením, ktoré nás obmedzuje na naše osobné túžby a lásku k niekoľkým najbližším ľudom. našou úlohou je oslobodiť sa z tohto väzenia tým, že rozšírime rozsah svojho súcitu, aby zahŕňal všetky živé tvory a prírodu v jej kráse. Albert Einstein