Povedal Jan Werich, ktorý by sa bol dnes dožil 110-tich rokov. (V tomto roku uplynie aj 35 rokov od jeho smrti).
Už na gymnáziu sa zoznámil so svojím umeleckým "dvojčaťom" Jiřím Voskovcom. Nevedno, či to bol osud, náhoda alebo len veľký ľudský smútok, že krátko po priateľovi odišiel aj on...
Fenomén menom Osvobozené divadlo už nikto neoddelí od Československa, a pre mladých a ešte mladších, ktorí si už nemôžu, nechcú alebo pre inú príčinu naň nepamätajú, treba povedať, že V & W bola značka najvyššej kvality klaunov, akí sa v päťdesiatych rokoch zjavili aj v Bratislave pod menami Lasica a Satinský. Pán Werich ich mal veľmi rád. Ako neskôr k L+ S patril muzikant Jaro Filip, tak k V & W prináležal hudobný skladateľ Jaroslav Ježek. "Urobili" spolu niekoľko prvorepublikových filmov, napríklad Svět patří nám, či Pudr a benzín alebo Peníze nebo život či Hej rup!
Mníchovská dohoda v roku 1938 skončila ich divadelné "lásky hry šálivé". Stali sa z nich emigranti. Nadšene sa po vojne vrátila dvojica klaunov domov, ale rok 1948 ich rozdelil. Werich zostal, Voskovec novému režimu pod vedením vtedy SSSR nedôveroval a vrátil sa do USA. (Mohli sme ho vidieť v skvelom filme Dvanásť rozhnevaných mužov).
Jan Werich začal v divadle spolupracovať s Miroslavom Horníčkom, nakrútil Cisárovho pekára, Až přijde kocour, aj niekoľko televíznych poviedok. Napísal skvelé kníhy a neskôr podpísal Dva tisíce slov.
Dlhé roky mal rakovinu hrtana a smrť si prišla po neho v roku 1980. "Predbehla" ho však manželka Zdena a do roka aj 45 ročná dcéra Jana...
Jediná vnučka Zdena Kvapilová žije vo Švajčiarsku.