Alebo sa pôjdete len tak prejsť okolo tej nepríjemnej opachy, do ktorej ju kedysi, v časoch tzv.blahobytného socializmu, umiestnili, a to hneď vedľa krčmy. Veď spomienkový optimizmus nepustí! Ale zdravá prechádzka to nebude ani dnes, v časoch, ktoré ťažko nejako pomenovať. Tam, kde v Karlovke kedysi stáli dedinské domčeky a neskôr ich zničili pre sídlisko, svietievala ešte nedávno v tomto ročnom období oproti onej opache jasnozelená tráva a krášlili ju aj stromy. Už zeleň nesvieti, za plotom stavajú zrejme ďalší nedodržaný sľub predchádzajúcej starostky (SMER) o obmedzení výstavby. Načo zeleň?
Aj Karlovešťania, ktorí si v knižnici knihy nevymieňajú, si však uvedomujú totálne zanedbané prostredie, v ktorom sa táto potrebná kultúrna a vzdelávacia inštitúcia nachádza. Vedľa vchodu do knižnice síce po dlhých desaťročiach pustnutia čata robotníkov pracuje v priestoroch bývalej krčmy, ale bude toto pracovné nasadenie trvalé? A vybudujú užitočný a kultúrny priestor? A kedy?
Knihy...Odkedy odišlo do zabudnutia krátko otvorené kníhkupectvo Lampáš na Dlhých dieloch, okrem Starých gruntov v tejto nemalej mestskej časti kníhkupectva niet. "Keby stačila technická kultúra, majitelia áut, chladničiek a televízorov by mali byť dokonale šťastní" napísal kedysi lekár a spisovateľ, dnes už nežijúci Pavol Štrauss. Autá pribúdajú, zapĺňajú všetky možné aj nemožné priestranstvá, a ubúda ďalšia a ďalšia zeleň. Karlovešťania, ste šťastní?
Kníhkupectvo, veď aj načo? Knihy sú dnes postrkané vedľa zeleniny v predajniach potravinových reťazcov, v ktorých asi nikto nerobil zákaznícky prieskum, ale rozhodol, že knihám bude najlepšie medzi mrkvou, cibuľou a kvasenou kapustou. Bol to nadrozmerný mozog, to je fakt.
A kino? Veď ani to Karlovešťanom netreba. Majú predsa televízne seriály, tie nech si pozerajú. Veď ani naše, slovenské, nie sú na zahodenie. Asi ako mexické a turecké.
A môžu sa pri nich aj navečerať.