"Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám" opýtala v schválenom evanjeliu sv.Lukáša mladá Mária.
Nuž, tajomstvo.
Iba kadejakí "podrazáci" a "šialení autori" si vymysleli a popísali, že aj nás všetkých, teda ľudstvo, "zasiali" na našu planétu akýsi mimozemšťania z vyspelého vesmírneho sveta. Ale to je o inom.
Nestíham sa čudovať. Teda tomu, čo sa udialo v parlamente.
Len by ste sa opovážili na verejnosti (a nemusí to byť práve pred kostolom) spochybniť ktorúkoľvek vetu z odsúhlasených evanjelií a mohli by ste, hoci aj po hube dostať. Niektorí veriaci sa nekašľú.
Spomínam si na ponižujúce listy, ktoré v roku 1991 dostávala pani herečka Emília Vášáryová, ktorá v samizdatovej dráme Alexandra Volodina JEŹIŚOVA MATKA stvárnila práve túto postavu.
Volodinovu Ježišovu matku začali aj v Rusku uvádzať až tridsať rokov po Stalinovej smrti (má na svedomí 20 miliónov povraždených vlastných), takže, keď ju režisér Bednárik upravil pre Slovenskú televíziu, posunul ju do 50. rokov 20. storočia, do ovzdušia strachu, podozrievania, farizejstva a udavačstva. Očakávania boli 2 roky po revolúcii veľké.
Bednárik ponechal postave Ježiša (Vlado Jedľovský) jeho učenie lásky, pokoja a pokory a jeho Matke láskavosť, spravodlivosť a odovzdanosť. V najlepšom zo svojich štyroch detí stratila milovaného syna, ale keď sa dozvedela, že vstal z mŕtvych, prvé, čo jej zišlo na myseľ urobiť, bolo, že začala pripravovať večeru.
Po uvedení TV inscenácie vyšla v Katolíckych novinách pozitívna recenzia teatrológa a divadelného kritika Pavla Palkoviča. Na redakciu sa "zosypala" kopa podráždených listov a - ako som spomenula - na pani Vášáryovú tie najvulgárnejšie prirovnania.
Písali ich bohabojní Slováci, a najmä Slovenky.
Veď aj naši devätnásti poslanci sú bohabojní.
Len sa im občas - a nielen im -stane, že zabudnú myslieť.