Aj v politike. Aj "vďaka" nej sme ostali hrubí, bezcitní, zlostní, suroví. Hrubá je veľká časť voličov, hrubí sú jej reprezentanti - politici.
Slovensko potrebuje charizmatického človeka. Možno, ak by Dočko žil, aj papaláši by sa ešte dokázali červenať.
Na divákov pôsobila jeho neobyčajná príťažlivosť. Od prvého predstavenia na javisku SND (Igor Rusnák: Líšky, dobrú noc) v roku 1964 jeho osobnosť okamžite zapôsobila na životy mladých divákov, ktorí potom s potešením desaťročia starli s ním. Prijali ho do svojho vedomia nielen ako skvelého herca, ale aj ako moderného občana, ktorý vždy dokázal nájsť spoločnú reč s každým. A keď sa zjavil na obrazovke, nikto ho neprepínal..
Dnes, zavalení prvoplánovými gýčmi, pôvodnú, najmä zábavnú tvorbu, buď rýchlo prepíname, ešte častejšie vypíname.
Michal Dočolomanský mal v sebe skvelý situačný humor. Aj bez scenárov a predlôh.
Keď kedysi v činohre uvádzali Geľmanovu hru My, dolupodpísaní, pán Dočolomanský v nej neúčinkoval. To mu však nebránilo, aby nevošiel na javisko do "vlakového kupé" a nespýtal sa prekvapených "cestujúcich" kolegov: "Tento vlak ide do Moskvy"? A odišiel. Asi nechcel ísť do Moskvy
Ako je to dnes?
Je síce pravda, že nám tu vyrábajú tragikomické zahanbujúce predstavenia niektorí politici a doslova tragifrašky predvádzajú poslanci, ale, čo sa humoru v televíziách týka, skôr sa dá hovoriť o jeho znásilňovaní. Naposledy pokusom o zlátaninu Divoký Zapadákov. A teraz nám ešte zrušili na Slovensku televíziu Prima a Krausa.
Je pravda, že tu jedného máme. Toho, ktorý "vyrába" kus za kusom v tom lepšom prípade priemerné skladačky z podradných príbehov o čomkoľvek, a vďaka kvalitným hercom, ktorí nemajú čo hrať, priťahuje k obrazovkám hltačov čohokoľvek a snaží sa ich presviedčať, že to, na čo sa pozerajú, je umenie.
Jan Kraus, ten Čech, s jeho vcelku pozerateľnou talkshow, má byť, zrejme, slovenským divákom, ukradnutý..