Životu možno občas ujdeš, smrti nie

Autor: Elena Antalová | 7.6.2017 o 21:55 | Karma článku: 5,82 | Prečítané:  507x

Zavraždení dvoma totalitami nás netrápia, kvôli Inge by sme vraždili? Je skutočne smutné, čo sa udialo s medvedicou Inge.

.Ak sa odstrelu dalo inteligentne predísť, príbeh nadobúda rozmery smutnej balady o krajine, v ktorej pôvodným obyvateľom (zvieratám) vzali ich prirodzené prostredie. Zmiatli a mätú ich betónovo asfaltovými spojnicami ľudských výmyslov a vzápätí za nimi plačú.

Ak si však pozriete množstvo podpisov pod petíciou "Inge" a petíciou za zachovanie Ústavu pamäti národa s jeho doterajšími kompetenciami, zarazí vás nepomer emotívneho vytrženia časti spoločnosti nad skonom medvedice a nezáujmom o pozostalých po umučených a zavraždených "nepriateľov" ľudu v tej či onej totalite.

Ešte žije zopár tých, ktorí okrem oficiálneho "vyrovnania sa so židovskou otázkou" udávali za slovenského štátu a pomerne dosť tých, ktorí sa "postarali"  v komunistickej totalite o rozbité a zničené rodiny, ale predovšetkým o ich zavraždených blízkych.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Dcéru našla v nemocnici so zlomenou nohou. Tvrdia, že si to urobila sama

Po odbere krvi ostala mesačnej Liliane modrina na päte a zlomená stehenná kosť.

BRATISLAVA

Už je známe, čo všetko vyrastie na mieste bývalého PKO

Na Dvořákovom nábreží bude pokračovanie River Parku.


Už ste čítali?