Životu možno občas ujdeš, smrti nie

Autor: Elena Antalová | 7.6.2017 o 21:55 | Karma článku: 5,82 | Prečítané:  603x

Zavraždení dvoma totalitami nás netrápia, kvôli Inge by sme vraždili? Je skutočne smutné, čo sa udialo s medvedicou Inge.

.Ak sa odstrelu dalo inteligentne predísť, príbeh nadobúda rozmery smutnej balady o krajine, v ktorej pôvodným obyvateľom (zvieratám) vzali ich prirodzené prostredie. Zmiatli a mätú ich betónovo asfaltovými spojnicami ľudských výmyslov a vzápätí za nimi plačú.

Ak si však pozriete množstvo podpisov pod petíciou "Inge" a petíciou za zachovanie Ústavu pamäti národa s jeho doterajšími kompetenciami, zarazí vás nepomer emotívneho vytrženia časti spoločnosti nad skonom medvedice a nezáujmom o pozostalých po umučených a zavraždených "nepriateľov" ľudu v tej či onej totalite.

Ešte žije zopár tých, ktorí okrem oficiálneho "vyrovnania sa so židovskou otázkou" udávali za slovenského štátu a pomerne dosť tých, ktorí sa "postarali"  v komunistickej totalite o rozbité a zničené rodiny, ale predovšetkým o ich zavraždených blízkych.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rok zmien: Kaliňák, Vaľová aj Kočner. Padali symboly moci

Aké boli najzásadnejšie udalosti od vraždy Jána Kuciaka.

ŠPORT

Hapal prekvapil, Slováci vyhrali rozdielom triedy

Novému trénerovi národného tímu Pavlovi Hapalovi premiéra vyšla.


Už ste čítali?