Po príliš nežnej revolúcii vláda národného porozumenia, VPN plus vybraní členovia KSS, vypísali, vraj na odporúčanie A. Dubčeka, v roku 1990, konkurz na post ministra vnútra. Podľa interpretácie F.Gála sa vépeenkári nechali opiť rožkom a z neznámeho Nemšovana bol od 11. I. 1990 minister.
Toho chlapa menom Mečiar na premiéra pretvorili z rovnakého cesta uhnietení slovenskí voliči, a najmä voličky.Takzvané babky - demokratky (v pletených čiapkach, ako by ich jedna mater štrikovala) ho zbožňovali ako zaláskované ôsmačky. Mečiar však chcel aj ostatných občanov prerobiť na ľudí nula. Aká veľká to bola špinavosť a aké metódy používal s pomocou svojho spevokolu, SIS, atď., aj o tom je film Terezy Nvotovej.
Od roku 1998 do volieb v roku 2006 bolo vodcovo hnutie v opozícii, Mečiar bol jej jediným predsedom (1991 - 2013). Funkcia mu zanikla (snem) v septembri 2013. 14. I. 2014 na mimoriadnom sneme rozhodli delegáti o rozpustení HZDS. Už v roku 2010 kedysi mohutné hnutie získalo len 4.32 % a do parlamentu sa nedostalo.
Nevzdával sa. V roku 1999 voliči "znásilnení" Mečiarovou túžbou po prezidentskom úrade radšej volili komunistu Schustera a v roku 2004 s ešte väčším sebazaprením Gašparoviča. To je ten aristokrat ducha, čo si, dávno predtým, vo funkcii predsedu parlamentu, do ucha A. M. Húsku a zapnutého mikrofónu takto zažartoval: "Gusto, poď to dokončiť. Mňa tam volajú k tomu starému .ujovi". Starý .uj bol prezident Kováč.
Myšlienky Novembra ´89 boli krásne, ich realizácia zlyhala. Kvôli neskúseným novým politikom, ale aj "vďaka" občanom, ktorí sa za 40 rokov naučili nemyslieť a poslúchať.
Vo filme Mečiar vidíme spokojného dedka v doteraz nevysvetlenom blahobyte Elektry, no aj dôležitú pointu: Bacha na premiérskeho pokračovateľa a jeho družinu. Neradno jej veriť!