Do zlomového roku 1983 hral vraj v osemdesiatich filmoch a ešte ako študent sa oženil so spolužiačkou Inge Butkevičovou, s ktorou mali dcérku Veroniku a často bývali aj hereckými partnermi. Diváci si ho však najväčšmi obľúbili ako Ivanušku z Mrázika, stal sa idolom mnohých dievčenských sŕdc. Dospelí diváci ho poznali aj vo svete. V seriáli 17 zastavení jari hral Hitlerovho pobočníka. V socialistickej Európe ho mohli filmoví diváci vidieť vo filme Oslobodenie režiséra Ozerova.
Po rozvode s Butkevičovou sa v roku 1983 oženil s mladou divadelníčkou Irinou a jej bývalý manžel im "vypomohol" sprostredkovaním kontaktu s ľuďmi, ktorí mali od Izotova odkúpiť staré zlaté mince, vraj dedičstvo po Irininej starkej. Súčasne oznámil "obchod" policajtom, dokonca pri zatýkaní osobne asistoval. Izotova odsúdili na tri roky väzenia a prepadnutie majetku. Jeho známi z filmárskych kruhov dokázali zariadiť moskovské väzenie, zrejme s ohľadom na jeho labilnú psychiku, ktorá by trest kdesi na Sibíri asi neuniesla.
Ochorel. Mal niekoľko záchvatov mŕtvice, žalúdočné vredy, bol odkázaný na invalidný vozík a psychicky bol na dne.
V roku 1999 ho menovali Zaslúžilým umelcom bez možnosti a schopností venovať sa herectvu. Posledné roky života ho na psychiatrii navštevovala bývalá manželka Inge s dcérou Veronikou a vnučkou Dinou, ktorú však už Edik, ako ho v jeho zašlých slávnych časoch všetci volali, vôbec nedokázal zaradiť.
Milosrdná smrť si prišla po Ivanušku z Mrázika 8.marca 2003. Mal 67 rokov.