"Spomínam si na Mariána Labudu, ktorý nemal rád komunistov. Keď sme s Vladom zvukárčili ako brigádnici cca 2 či 3 mesiace po nociach v Tatra kabarete (tak sa ten podnik volal?), práve si tam Marián Labuda nahovoril jednu baletku, s ktorou údajne prežil celý svoj ďalší život. Bola to jedna z najvyšších baletiek a zasa - ak sa nemýlim - volala sa vraj Vierka. To bol, tuším, rok 1970".
Pán Labuda vraj od nás odišiel práve z náručia svojej vyššej manželky Vierky. Výškový rozdiel nebol pre ňu problém takmer päťdesiat rokov. Asi existuje niečo oveľa väčšie, ako malicherné výškové rozdiely. Ateisti sa koria láske, veriaci Bohu. Stačí ponechať veci na neho.
Nie je pravda, že každý je nahraditeľný. Nikto manžela pani Labudovej nenahradí. Nikto nenahradí synom otca, vnukom starého otca. Nikto ho nenahradí rodákom z Hontianskych Nemiec.. Nikto ho nenahradí ani nám, a to nielen obdivovateľom jeho herectva (smiech na perách a v oku slza). Ten nevysoký, zavalitý muž tisícich tvárí, hoci vždy akoby bez mimiky, bol aj ako človek podstatný. Vzor občianskej statočnosti, muž, ktorý sa nebál nahlas vyjadriť svoj vzdor proti nespravodlivosti mocných.
Nenahraditeľný svojimi hereckými schopnosťami bol už pred pastierom Ondrášom v Neprebudenom. Vďaka Bohu za prijímaciu komisiu VŠMU, ktorá, napriek jeho telesnosti, spoznala obrovský talent a prijala ho na herectvo.
Videli ste Samovraha, Godota, Vankúšik, Jubileum, Kumšt, Krajčírky, Tisa a jeho ďalšie a ďalšie postavy v divadle?
Ale určite ste videli pána Pávka z filmovej Vesničky. Treba ešte niečo dodávať?