"Krutohru" Rinaldo Rinaldini hrávali po skončení druhej svetovej vojny na "placi" za bitúnkom na banskobystrickom Uhlisku bábkari z Radvane.Po "víťaznom" februári ju noví "kultúrni" kapitáni mesta zakázali.
Hra o známom talianskom zlodejovi vznikla na základe trojzväzkového románu, ktorý v roku 1798 napísal Christian August Vulpius. Román o Rinaldovi sa vraj stal najobľúbenejším nemeckým robotníckym románom 19.storočia. Svoju pozornosť mu venovali aj dramatici viacerých divadelných domov, ako sa vtedy hovorilo divadlám, ba dokonca ho aj úspešne sfilmovali. Hralo sa, skrátka, o zlodejoch analfabetoch, lebo také to boli, ešte aj v dvadsiatom storočí, časy. Teda až do oných chvíľ, ktoré nastali po pamätnom roku 1948. Luza, ktorá začala vládnuť, nezniesla zrkadlá. Ani dramatické.
Mala iné starosti. Napríklad pre výstrahu zatvárať tých, čo neboli hodní novej doby, zobrať im dom aj majetok, ak nejaký mali a zvyšok rodiny vysťahovať. Prípadne roľníkov, ktorí sa nenechali presvedčiť "osvieteným" súdruhom agitátorom, a nie a nie mu podpísať dobrovoľný vstup do JRD. Najväčšiu radosť agitátorovi urobilo, keď čistil spoločnosť od intelektuálov, skrátka od pracujúcej inteligencie, napríklad aj od farárov a mníšok. Tí vraj najčastejšie kazili mentálny priemer národa.
Niektorí poza bučky pospevovali Háj, husičky, háj, Gottwald nám dal raj, ale len dovtedy, kým prvých spevákov "neizolovali" tiež.
Takže, chápete, príbeh o nejakom veľkom kapitánovi lupičov od nemeckého autora Vulpiusa nemohol vyjsť ani ako preložená kniha.
Ale, čuduj sa svet, v roku 1977 vyšiel v Mladých letách dobrodružný román pre deti. Volal sa Rinaldo Rinaldini. Autor Milan Ferko. Napísal vraj aj Winnetoua a iné dobrodužné romány pre mládež.