Čo sa darov knižnici na Jurigovom námestí týka, pán Gál nie je prvý, kto knižnici daroval knihy. Je však prvý, kto venoval Karlovešťanom knihy v takom počte, pričom väčšinou sa jedná o pozoruhodné tituly, ktoré si knižnica z niekoľkých dôvodov, ale predovšetkým z nedostatku financií, nemohla dovoliť zakúpiť a zaradiť do ponuky. Druhá vec, ktorá celé roky v karloveskej knižnici (a zrejme aj v iných sídliskových knižniciach) pretrvávala, bol minimálny záujem o knižné tituly, ktoré, zjednodušene povedané, neboli "oddychové". Celé roky pracovníčky knižnice tvrdili, že záujem väčšiny abonentov sa sústreďuje na takzvaný "ľahší žáner", pod čím sa dá predstaviť všeličo, ale, pretože väčšinu pravidelných čitateľov tvorili slečny a panie, víťazili domáce aj zahraničné tituly so vzťahovými, najmä ľúbostnými príbehmi. Pravdepodobne aj čítať sa treba naučiť. Je to asi podobné, ako s jedlom. Pokiaľ naši predkovia často jedli len zemiaky a kapustu a na čítanie im slúžil raz do roka kalendár, my sme pokročili (najmä čo sa napchávania týka).
S čítaním skutočne kvalitnej literatúry to ide pomalšie.
Preto tritisíc kvalitných knižných titulov, ktoré daroval pán Gál svojim spoluobčanom (ktorí mu z neznámych - alebo známych? - príčin dodnes nevedia prísť na slušné meno) je skvelé.
Ocení to najmä dnešný dorast. Tomu treba veriť.
Lebo niečomu veriť treba.