Žila pomerne dlho (1867 - 1951), narodila sa v rodine farára Slančíka spolu s dvojčaťom Bohušom, neskôr tiež farárom, ale ktovie, ako by boli všetci dožili, keby bola rovnako kriticky opisovala život na Slovensku po roku 1948. Po udelení titulu národnej umelkyne (1947) by boli možno súdruhovia, ktorí začali vládnuť neskôr, vyžadovali oddanosť. Bolestne pôsobia jej vety pred definitívnym odchodom, keď spomenula, ako sa prasynovci a pranetere prišli pochváliť červenými šatôčkami na krku...Mimochodom, Timrava, o ktorej by sa mali deti učiť v základnej škole, sa do zoznamu stovky významných ľudí v RTVS nedostala...
Takže, televízne spoločnosti, nielen RTVS, zobuďte sa!
Že v zime zvykne snežiť, vieme všetci! Že ste do nového roku avizovali viacero zábavných programov a talkšou, sme zaregistrovali. Ešteže tú pomýlenú súťaž o najväčšieho Slováka treba brať ako humor, lebo by sme sa vôbec nezasmiali! V čase rôznych aj politických pomätencov potrebujeme aspoň úsmev, ak už nie smiech, lebo sa aj my, relatívne normálni ľudia, načisto zbláznime.
Slovensko fakticky potrebuje terapiu láskou. Ale Slovák, tobôž na vysokej stoličke, nevie ukazovať lásku, tak ho, aj podľa obdivuhodnej Timravy, vychovala stáročná minulosť. Aj učenie sa láske, súcitu, veľkorysosti a slušnosti ešte potrvá nejakú chvíľku. Lebo "s láskou sa neradno zahrávať", napísal pred dvesto rokmi klasik. No, nebol to Slovák, prepáčte!
Niektorá televízna spoločnosť by mohla v týchto tristných časoch zaradiť čo najskôr do svojho vysielania napríklad mnohými filmovými cenami (aj Oscarmi) ovenčený film Terapia láskou. Scenárista a režisér dostal Oscara. Herci v hlavných úlohách Jennifer Lawrence a Bradley Cooper boli cenami zavalení a postavy, ktoré stvárňovali, boli riadne boľavé. Aj my sme, ako hrdinovia filmu Terapia láskou, boľaví.