Boli to "protekčné" dievčatá. Boli prvé. Do Auschwitzu ich však v dobytčákoch priviezli len 999. Jedna z nich, cukrovkárka bez liekov, zomrela počas cesty.
Niektoré z dievčat si neskôr občas spomenuli, že mala vlastne šťastie.
Pred deportáciou ich dvakrát denne privykali na jednoduchú stravu. Jeden deň zemiaky, druhý deň fazuľa, tretí deň kaleráb...Už o týždeň tie, ktoré ešte budú žiť, budú na stravu v popradských kasárňach spomínať ako na slávnostné jedlá.
Len jediná Auschwitz prežije. Jediná z 999 bývalých živých dievčat spod Tatier.
Dlho nebude schopná o tom, čo prežila, hovoriť. Oveľa neskôr, možno pod vplyvom manžela Laca, sa rozhodne chodiť po svete a šíriť správy o pekle, ktorým málokto uverí. A už vôbec nebude kultúrny a spravodlivý človek kdekoľvek vo svete veriť faktu, že za každú vyvezenú dievčinu zaplatil Slovenský štát Nemeckej ríši 500 nemeckých mariek.
Neveríte? V niektorých krajinách je to asi normálne. Veď holokaust vlastne ani nebol...
Ale tá, ktorá prežila, ešte stále rozširuje svoje ukrutné spomienky. Má 94 rokov. Volá sa Edita Grosmanová.
Jej manžel Ladislav Grosman napísal novelu Obchod na korze, podľa ktorej režiséri Kadár a Klos nakrútili film s Jozefom Krónerom v úlohe Tóna Brtku. V roku 1966 získal Obchod na korze ako jediný slovenský film Oscara.