"V ére tuposti a konzumu sú páni Werich a Horníček balzam na dušu", napísal v šesťdesiatych rokoch minulého storočia na margo Predscén divák, ktorý pochopil, že spoločnosť je najzraniteľnejšia, keď je jej schopnosť rozlišovania medzi podstatným a nepodstatným otupená.
Slovo "meta" vždy provokovalo najmä rýchlo kvasených vládcov sveta. O metafyzike málokedy niečo tušili. Mali svoje koncentráky, gulagy, aj iné priestory na likvidáciu najmä inteligencie. A najmä možnosti, ktoré im často ochotne potvrdzoval tzv. ľud.
Odkiaľ sa to slovo vzalo, kto ho stvoril?
Na dnes, žiaľ, opäť smutnom polostrove Chalkidiki sa v roku 384 pred Kristom narodil chlapček, známy pod menom Aristoteles. Otec metafyziky.
O pár storočí neskôr, v prvom storočí pred Kristom sa stal istý pán Andronikos z Rodosu, inak tiež grécky filozof , prvým usporiadateľom Aristotelových spisov. Prvých desať rokov sa venoval úvahám o filozofii, ďalšie dlhé roky spracovával knihy o prírode. Odtiaľ názov metafyzika.
Divák z ABC vedel svoje o metafyzike, čo nie je nič iné, ako náuka o hraniciach nášho poznania.
Aké sú hranice poznania nášho súčasníka?
Aké sú hranice poznania našich najvyšších?
Ex premiér ako by naháňal premiéra z roku 2012, už ho nenájde, tak bude do času obháňať aspoň jeho tieň.
Predseda bude pobiehať po horách a hľadať ďalší mocný strom, lebo diera pred parlamentom znesie vlajkoslávu mocnejšiu a vyššiu ako 30 metrov.
No a pán premiér akosi pridlho hľadá svoje chlapské ja.
