Bola na našom svete žena, ktorá kvôli svojmu presvedčeniu nikdy nemala svoj hrob.
V 50. rokoch istý 16 ročný mládenec z Nitry udal svojich rovesníkov. Ktovie ako dnes hodnotí svoj čin, ak ešte žije. Alebo je doteraz hrdý na uvedomelosť člena mládežníckeho zväzu? Veď vykonal "len" to, že udal jemu neznámych mladíkov. On len v škole počul, že ak vidí, že niečo škodí ľudovo demokratickému zriadeniu, treba to hneď hlásiť bezpečnosti.
Spustil lavínu zatvárania, celonočných výsluchov, mučenia a napokon vysokých trestov s tragickým trestom pre osemnásť mladých bytostí.
Barbora Boeninghová už nebola mladá. Vysvätená bola za sestru Florinu, pracovala v nemocnici a posielala občas chlapcom stravu.
Jej život sa radikálne zmenil 22.novembra 1951 o štvrť na desať, keď ju zatkla eŠ té Bé.
Počas jedného z výsluchov ju prinútili donaha sa vyzliecť, smiali sa z jej 57 ročného tela a pritom ju bili. Krajský prokurátor v NItre Ujhely ju neskôr odsúdil za trestný čin velezrady na 15 rokov odňatia slobody.
Bola veľmi chorá, ale aj tak ju presúvali z väznice do väznice po celej republike. Napokon 31.januára 1956 o pol deviatej večer zomrela vo väznici číslo 2 v Prahe.
Vyložili ju na nosidlách na dvor. Na jej telo padal sneh.
Barboru Boeninghovú spopolnili a pravdepodobne jej popol uložili medzi deti, ktoré sa narodili väzenkyniam a zomreli.