(v sobotu na Dvojke) a na tých, ktorí by na November ´89, čo sa ich postoja týka, najradšej zabudli (nedeľa na Jednotke).
Nedeľný večer pripravila vládnou stranou vyvolená ministerka kultúry. Bola to pompézna oslava za pol milióna, hoci diváci (až na pani prezidentku) sa tvárili v poloprázdnom hľadisku nedotklivo, nestotožnene s témou osláv. Podaktorí si možno stihli len vymeniť na sakách aktuálne odznaky. Nielen svet, aj Slovensko je plné paradoxov.
Televízny večer s veľavravným prvotným názvom Ďakujeme, že môžeme, pripravil jeden z hlavných tribúnov Novembra ´89 Ladislav Agnes Snopko a, ako dlhodobo býva jeho dobrým zvykom, dramaturgia sa vyznačovala vtipne pospájanou hudbou a piesňami rôznych žánrov. Spieval aj Milan Lasica s Meky Žbirkom, Valúch, Merta, Katarzia s Pastirčákom, Sima Marthausová a na záver Michael Kocáb, ktorý sa významnou mierou podieľal na odchode ruských vojsk, čo nás prišli v tom 68-mom "oslobodiť" a na dlhé roky sa v Československu zabudli. Prihovoril sa a zaspieval legendárneho Sebastiána s nadčasovým posolstvom.
Ak divák zotrval pri obrazovke dvojky dlhšie, prežil aj vrchol televízneho večera. Bolo ním koncertné prevedenie štúdiového albumu autorskej trojice Jaro Filip, Milan Lasica a Július Satinský z roku 1981.
"Demokracia je príležitosť", povedala pani prezidentka, "Nie záruka úspechu".
Spomenula aj schopnosť spolupracovať.
Premiér má svoje snové okrúhle stoly.
Uvidíme...Žijeme stále v dvoch rozdelených svetoch.