Človek je časť celku, ktorému vravíme vesmír, časťou obmedzenou v priestore a čase. Prežíva svoje ja, svoje myšlienky a pocity ako niečo oddelené od ostatných, čo je akousi optickou ilúziou jeho vedomia. Táto ilúzia je pre nás akýmsi väzením, ktoré nás obmedzuje na naše osobné túžby a lásku k niekoľkým najbližším ľuďom.
Časť Einsteinovej úvahy mi napadla po celotýždňových spomienkach na odchod mladej herečky Moniky Potokárovej. Akoby sa nám žiadalo poprieť smrť, zastaviť Moniku v pohybe, ktorým ruší život na vrchole tvorivých síl, keď odchádza, ako píšu mnohí, neopakovateľná osobnosť.
Takmer všetko už bolo napísané, takmer všetky slzy vyplakané. Ocenenia ostanú Róbertovi Rothovi. Pamiatky na nepolapiteľnú dušu stvorenia, ktoré preletelo slovenským javiskom.