Keď Monika odchádza do svetla

Autor: Elena Antalová | 30.11.2019 o 8:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  3938x

Každý z nás už niekedy počul vzdialený šum krídel tragédie. Už sa rozhodla. Vidí nové možnosti, pruh svetla na obzore. Kým prikročí k činu, prihlási sa naliehavý, vytrvalý hlas "Môžem si to dovoliť"?

Človek je časť celku, ktorému vravíme vesmír, časťou obmedzenou v priestore a čase. Prežíva svoje ja, svoje myšlienky a pocity ako niečo oddelené od ostatných, čo je akousi optickou ilúziou jeho vedomia. Táto ilúzia je pre nás akýmsi väzením, ktoré nás obmedzuje na naše osobné túžby a lásku k niekoľkým najbližším ľuďom.

Časť Einsteinovej úvahy mi napadla po celotýždňových spomienkach na odchod mladej herečky Moniky Potokárovej. Akoby sa nám žiadalo poprieť smrť, zastaviť Moniku v pohybe, ktorým ruší život na vrchole tvorivých síl, keď odchádza, ako píšu mnohí, neopakovateľná osobnosť.

Takmer všetko už bolo napísané, takmer všetky slzy vyplakané. Ocenenia ostanú Róbertovi Rothovi. Pamiatky na nepolapiteľnú dušu stvorenia, ktoré preletelo slovenským javiskom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Dobu kešu nezastavíš

Americká vláda odstrihla Kočnera od vymožeností globálneho finančného systému. Očividne sú neinformovaní.

AUTORSKÁ STRANA VIKTORA KIŠŠIMONA

Kučera sa vybral do politickej pasce

List fanúšika Karolovi Kučerovi.


Už ste čítali?