A vyzerá to tak, že z doteraz opýtaných respondentov až 30% ani len netuší, koho a či vôbec pôjde voliť, ba dokonca časť z nich nevie, že nejaké voľby 29. februára 2O2O na Slovensku budú.
Nemuseli by sme sa kvôli tomu trápiť, koľkí súčasní vysokí politici, ktorým hrozí aj niekoľkoročná zmena pobytu, zatiaľ ešte veselo cifrujú, ako by sa nechumelilo. Lenže my nie sme súčasní bohatí vysokí politici, ale vďaka ich neschopnostiam chudobní voliči, a možno aj preto, a trochu aj kvôli tej premárnenej hrdosti, nám záleží, aby sme po voľbách nemuseli na novozvolených, aj na seba samých pľuť.
Takže, aká je naša definícia budúcnosti? Aká by mala byť jej podstata? Slušná? A čo nás k túžbe po slušnosti inšpiruje? Všetci neslušní, čo nám od válovov nechali rozkradnúť štát, a nebyť popravy najschopnejšieho z tak často ovraciavaných čestných novinárov a jeho nevesty, rozpredávali a okrádali by nás, v spolupráci s platenými "strážcami" poriadku, doteraz.
Tridsať rokov po Novembri hodiny vysedávame u psychiatrov, čakáme na svoje dávky xanaxov, tupo hľadíme na titulné stránky dennej tlače s tvárou akože premiéra, ktorý by sám rád vedel, kým vlastne je, a dokedy. Rád by sa nádejal, že aj po voľbách, ale podaktorým sa nám vidí, že je to len jeho márne volanie, lebo ak ináč nie, urobia si s ním "poriadok" vlastní spolu straníci a predseda sa bude šialene, ako to on zvykne, chichúňať. A spolu s ním nadšene číslo 11 z kandidátky, teda ten, ktorého už aj tak nikto neberie ani polovážne, a s ním roztrasené číslo 9 v nádeji, že onedlho práve on bude predseda.
Včera, po trojhodinovom študovaní volebných ponúk ma pochytilo zúfalstvo. Okrem dvoch troch, v ktorých sa nachádza zopár osobností, nič nové pod slnkom. Skúste to. Bude Vám stačiť, ak sa dostanete k Zväzu ambulantných poskytovateľov.