pri hlbokých citových zážitkoch napríklad pri počúvaní Mozarta alebo pri výnimočných spoločenských udalostiach, v súzvuku sŕdc všetkých zúčastnených. Hej, bolo to, kedyže to bolo? Tak dávno! Že "sľúbili sme si lásku". Také ešte existuje?
Nie polo láska výmyselníkov, schopných pre potešenie vlastných mozgových polotovarov vysávať spravodlivé myslenie z hláv úprimných a čestných a, ako inak, sklamaných.
Sme sklamaní.
Aj Kristus prišiel, aby varoval ľudí pred znásilnenými pravdami, ale zbavili sa ho pomerne rýchlo.
Ten príbeh je známy a ľudia si z neho berú, čo sa im kedy hodí. Ako vtedy, tak aj dnes.
Možno vám už napadlo, že si radšej nechal v bolestiach zobrať fyzické telo, hoci chápal aj nepochopenie tupcov. Aj vlastná rodina vraj v ňom videla blázna.
Prešli dve tisícročia, v ktorých si s jeho menom robili, čo chceli a zneužívali jeho dobrú povesť nepravdami. Zneužívajú ho aj dnes a tí, ktorí vládnu, im to radi dovolia. Lebo dnes sa to znovu komusi hodí. Vždy to tak bolo a bude. Aj z Boha si urobia vrtuľu, keď sa to hodí tým, čo práve vládnu.
Komunisti ho zatracovali a kruto jemu oddaných trestali. A keď konečne prehrali (prehrali vôbec?), za výhody ho zneužívajú iní, akože tí "verní" ktorí pôjdu radšej kolenačky do Ríma, ako by podali pohár vody iba žene. Prišlo to do módy. Aj Šimon Peter sa ho raz spýtal: "Mária(Magdaléna) by mala od nás odísť, lebo ženy nie sú hodné života".
Ježiš povedal: Pozri, ja ju povediem, aby som ju urobil mužom, aby sa aj ona stala živým duchom, ktorý sa vyrovná všetkým mužom. Lebo každá žena, ktorá sa stane mužom (samostatným duchom), vojde do kráľovstva nebeského.
(Z Evanjelia podľa Tomáša, objaveného v dutom stĺpe koptického chrámu, rádio uhlíkovou metódou určeného do roku 90 až 160 rokov po Kristovi. Je tak vraj najstarším dochovaným evanjeliom).
Čo s tým narobíme?
Necháme za nás myslieť iných, ako vždy?