Na nakrúcaní Menzelovho filmu Skřivánci na niti v roku 1969

Autor: Elena Antalová | 9.9.2020 o 1:00 | Karma článku: 7,08 | Prečítané:  1369x

Pracovala som v časopise Beseda a mojím kolegom bol fotograf Juraj Bartoš. Ja som mala na starosti kultúru vrátane vtedajšej populárnej piesne, Juraj bol fotograf pre všetko, hoci sa delil so starším kolegom aj o  roľnícke družstvá

Beseda bol časopis pre poľnohospodárov a ich ženy a deti. Aby sa časopis predával, hudobný skladateľ Karol Valečka na požiadanie každý týždeň dodal do časopisu notový záznam piesne, čo práve "letela" alebo  bodovala  na Bratislavskej lýre. Texty k nim pripravoval Fero Hora.

Vždy som inklinovala k poetike divadla Semafor, v ktorom účinkovala aj pani Urbánková a keď prišla do Bratislavy na BL, dohodli sme sa, že vybaví stretnutie s pánmi Suchým a vtedy ešte žijúcim pánom Šlitrom. S Jurajom Bartošom sme prežili v Semafore nočný čas do štvrtej hodiny rannej, Juraj si cvakal, pán Suchý rozprával a rozprával a rozhovor s pani Urbánkovou sme odložili na zajtra. A zajtra, teda už v to ráno o 7,30 sme mali "vybrať" pani Urbánkovú, ktorá nám nechtiac sprostredkovala nezabudnuteľný zážitok.

Odcestovali sme totiž s účinkujúcimi hercami autobusom "na Kladno", kde na smetisku oceliarní nakrúcal Jiří Menzel, vtedy už nositeľ Oscara za Ostře sledované vlaky, film podľa poviedok pána Hrabala.

A tak sme videli nakrúcanie scén, ktoré si filmový divák mohol pozrieť až 1.januára 1990, keď po vyše dvadsiatich rokoch, vytiahli bývalí súdruhovia z trezoru aj Skřivánky na niti, ktoré vzápätí na berlínskom festivale získali  hlavnú cenu Zlatého medveďa.

Pochopiteľne. Pre európskeho diváka, ale aj známych recenzentov, bol filmový príbeh o "nepriateľoch" ľudu, intelektuáloch a veriacich, ktorí sa odmietli vzdať svojho presvedčenia, ale aj o skupine žien a dievčat, odsúdených za pokus o útek "za kopečky" odkrývaním nepoznaného. Bonusom navyše bola Hrabalova a Menzlova  láska k zráňanému blížnemu v živote bez budúcnosti, občas dokonca presvetlená náznakom humoru.

Vrátili sme sa na Slovensko.

O podobné reportáže už vydavateľ nemal záujem.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?