Na nedávnej fotografii stál za mikrofónom, zdvihol ruky dlaňami ku kamere a vytvoril dvojité véčko. Žeby na pamiatku Nežnej? Vie, čo to bolo? Skôr na počesť svojho víťazného ťaženia v Bruseli. Ale mohli to byť aj úvodzovky hore, na oslavu návratu do vlasti, kde mu aspoň všetci rozumejú. Síce, tiež nie vždy. Veď ani my, tu doma, často nevieme, čo vraví. Niektorí. Skrátka, dovraví sa okrem Trnavy aj v ostatnom svete. V Turci, na Gemeri, na Horehroní, kde sú tie zelené stromy vraj najkrajšie, a možno aj na Žitnom ostrove. Žeby aj na východe, kde podľa pána poslanca Fica nič nie je? Po východniarsky by ho hravo naučil laureát OTO a hviezda Inkognita Michal Hudák.
Naisto sa dovraví s pusipajtášom, t.č. predsedom parlamentu. Možno dvíhal to dvojité véčko na jeho počesť. Za tú odvahu, čo predviedol v jeho neprítomnosti, keď posielal smädné poslankyne a poslancov napiť sa do WC. Hoci nespresnil, či do Mužov, do ktorých akiste chodieva aj jeho vysoká urodzenosť, alebo do Dám, lebo aj také sa v parlamente nájdu. Skrátka, miatol ich, to je fakt. Nemôžu všetky utekať do Mužov. Vrátane pani Záborskej, o ktorej by ste nepredpokladali, že vykonáva nejaké ľudské potreby. A čo dámy ministerky? Vrátia sa do čias rokoka a budú na zasadanie nosiť pod sukňami upravené nočníčky?
Treba sklapnúť.
Premiér je vyumývaný, zdá sa.
Pán Sulík sa tvári, že sa nesmeje.
Pán Klus robí dojem, že sa nič nedeje.
Pánovi Pellegrinimu stačí iba mlčať, voliči sú vždy pripravení. Ako kedysi pionieri.
A my všetci máme väčšie starosti. Veď viete.
