Chcem sa vám každému poďakovať za účasť na mojom živote, Anton Srholec

Autor: Elena Antalová | 7.1.2021 o 2:30 | (upravené 7.1.2021 o 15:40) Karma článku: 11,42 | Prečítané:  797x

Dnes nadránom uplynie 5 rokov od chvíle, keď sme sa rozlúčili s telesnou schránkou 86 ročného kňaza a skvelého priateľa v akejkoľvek núdzi. V ťažkých chvíľach, ktoré prežívame, platia jeho  slová "Sme niečo ako postihnutý národ",

ktoré vyslovil na seminári "Nemohli mlčať v zápase o demokraciu" v roku 1998. Participoval na ňom Klub kresťansky a demokraticky orientovaných politických väzňov - členov KPVS a práve pán Srholec hovoril o živote Msgr.Viktora Trstenského, ktorý študoval vo Viedni a v Ríme, aby na Slovensko prišiel prežiť 50 tragických rokov a z nich 13 vo väzení.

-Národ potrebuje básnikov, prorokov, vedcov a kňazov,- povedal na záver pán Srholec, a dodal: "Nenechajme sa odradiť zo svojej cesty, aj keď za to treba zaplatiť". On vydržal, hoci ho zbavili štátneho súhlasu a dovolili mu pracovať vo funkcii kostolníka v milovanom Blumentáli, kam sa naučili chodiť na jeho výnimočne povolené omše bratislavskí vysokoškoláci, umelci a intelektuáli všetkých vekových kategórii. Samozrejme, to komunistom prekážalo a začali ho posielať mimo hlavného mesta, kde si opäť našiel možno jednoduchších, ale oddaných poslucháčov. Anton Srholec sa vedel prihovoriť každému, a ku koncu života sa naplno venoval bezdomovcom, tým, ktorých nikto nechce, a ktorým on vytvoril nový domov.

-Keď som mal dvadsaťjeden rokov, zatvorili ma a bol som sto dní na samotke, aj keď som nič neurobil. Bol som si vtedy vedomý svojej neviny, slušnosti, nábožnosti, cítil som sa ako bohumilý človek. A zrazu som sa dostal za mreže ako jeden z najväčších zločincov. Ja, ako spravodlivý, som prosil, aby ma nebesia ochránili. Túto naivnú detskú vieru som musel zrevidovať. Povedal som si: "Čo sa robíš taký dôležitý? Prečo by ti musela byť Panna Mária slúžkou"?

"Veľmi sa teším, že odchádzam ako starý človek. Mal by som byť zrelý a múdry, mal by som byť už ten, ktorému všetko hmotné nie je primárne, aj keď je to pekné a je to dar Boží, alebo ten, ktorý sa naučil prijať všetko, čo prichádza, ako výzvu a prijať to s pokorou a dúfať, pretože mám skúsenosti, že všetko sa na dobré obráti".

Myslíme na Vás, Otec Antonio. A ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Atómová bomba (už zasa)

Druhé plošné testovanie za sto miliónov dosiahlo toto.


Už ste čítali?