Keď som si náhodou prečítala osobné písomné spomienky Jána Backstubera na jeho bratislavské detstvo, napadlo mi jeho motívy dotiahnuť, pridať mu dvoch najlepších priateľov a dať jeho zápisom "tvár" rozhlasovej hry. Pokúsila som sa zachytiť silu chlapčenského kamarátstva v Bratislave vojnových rokov v uliciach Bratislavy, najmä pod hradom, kde, na Zámockej ulici, Hanzi skutočne býval.
Cez príbehy chlapcov Hanziho, Papriku a Friška, cez životy ostatných, ktorých "dolámala" doba, zblížili sme sa s Jankom Backstuberom a od onoho roku 2000, kedy som prvý raz otvorila jeho životné spomienky, stali sme sa dobrými priateľmi pod ochrannými krídlami skvelého človeka, bývalého šéfa Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu Ing.Petra Janíka. Ďakujem, chlapci.
Doba sa zasa raz vykrútila z pántov, čo spôsobilo, že môj priateľ Janko, ktorý opustil svoje boľavé telo 1.februára, bude mať rozlúčkový obrad v prítomnosti niekoľkých ľudí, ako je teraz u nás zvykom, dnes, 15. februára. Nebyť priateľa Janíka ani sa o tom nedozviem. Dôchodcovia ako by už neboli.
Janko musí byť šťastný, konečne sa, dúfam, stretol so svojou manželkou Romikou. Nikdy sa nezmieril s tým, že ho pred mnohými rokmi predčasne opustila.
Janko, pre mňa si neodišiel a pri počúvaní Kameňa z Arábie som mala pocit, že počúvaš so mnou.
Odišiel si ako 89 ročný pán so srdcom večného chlapca.
Veľmi Ti za všetko ďakujem
