Jej vedeckú "bibliu" -Vznik buniek zo živej hmoty a úloha živej hmoty v organizme- vydalo aj Prírodovecké vydavateľstvo Praha v roku 1952.
V rodnej krajine, najslobodnejšej na svete (v piesňach, básňach a filmoch) získala Stalinovu cenu, Leninov rad a Rad červenej zástavy práce.
Kto bola tá úžasná vedkyňa, ktorá ako 82 ročná vyriešila dlhovekosť sódou bikarbónou (nazvala ju elixírom mladosti), čo, podľa nej, lieči všetky mysliteľné choroby? Kto bola tá geniálna žena, čo podľa vzoru iných géniov Mičurina a Lysenka dokázala z vtáčieho žĺtka vytvoriť životaschopného vtáka? A nielen to. Pretože poznatky genetiky prehlásila za buržoáznu pavedu, dokázala premeniť pinku na kukučku aj pokusmi so spáleným vtáčím trusom, lebo v jej laboratóriách vznikal z neho nový život.
Keď prezentovala spomínanú knihu z roku 1934, uvádzala ju aj slovami: "Väčšina súčasných biológov je toho názoru, že každá bunka pochádza len z bunky. Ale ja si spomínam, že Engels vravel niečo iné... Príklad: V mažiari roztlčiete žĺtky vtáčích vajec do kašovitého stavu, potom túto hmotu necháte na čas stáť, a napriek tomu v kaši opäť vzniknú živé vajcia rovnakých vtákov".
A to nám po onom februári v škole vtĺkali do hláv.
Oľga Borisovna Lepešinskaja (1871 - 1963) bola sovietska biologička s väzbami na J.V.Stalina (Džugašvili). "Preslávila" sa pavedeckou teóriou teóriou o vzniku buniek z nebunečnej živej hmoty a politickými prostriedkami nechala odstrániť odporcov tejto teórie.
Napokon, isto dobrovoľne, na dobrom vzduchu v gulagu, uverili.
A kto chcel po februári ´48, s vlkmi vyť, musel nezmyslom uveriť.