Francúzsky historik Jean Imbert (1919 - 1999) rekonštruuje v knihe Proces s Ježišom ten najslávnejší v dejinách ľudstva, proces s Ježišom Kristom.
Na koho padá morálna a právna zodpovednosť za jeho ukrižovanie? Na židovskú veľradu alebo na rímskeho správcu v Judei Piláta? Krok za krokom sledujeme najpravdepodobnejší priebeh súdneho konania. Zvlášť otrasne pôsobí najmä opis samotného aktu ukrižovania z lekárskeho a fyziologického hľadiska. Autor sa opiera aj o svoje znalosti židovského a rímskeho práva, rozprávanie evanjelistov a ďalšie podstatné pramene.
Napriek tomu, že Judea bola v čase Kristovho verejného účinkovania rímskou provinciou, uchovala si vlastného kráľa, hoci bol menovaný priamo v Ríme. Bol to Herodes, nazývaný Veľký, ktorý vládol v rokoch 37 až 4 pred kresťanským letopočtom a podľa tradície nesie zodpovednosť za "vraždenie neviniatok" (Ježiš sa narodil okolo roku 7 - 5 pred kresťanským letopočtom).
V roku 6 kresťanského letopočtu Rím zaviedol systém správcov. Správca v rokoch 15 - 26 zosadil veľkňaza Annáša, ktorému ľudia aj neskôr zachovávali veľkú úctu a menoval jeho zástupcov, okrem iných aj Annášovho zaťa Kajfáša.
Galilea (približne štvrť krajiny) bola v tom čase relatívne nezávislá a Herodes, ktorého menovali roku 4 pred naším letopočtom, je ten, ktorý dal usmrtiť Jána Krstiteľa a v čase procesu ešte vždy zastával svoj úrad.
S akými sankciami rátalo rímske trestné právo proti rušiteľom verejného poriadku? Treba dodať, že trestné právo bolo za cisárstva veľmi stabilné a takmer vôbec sa nemenilo. "Tí, čo ľud podnecujú k vzburám a nepokojom, budú buď ukrižovaní, alebo pohodení zveri, alebo vysídlení na nejaký ostrov, podľa toho, ku ktorej sociálnej vrstve patria."
O židovskom práve a rozsudku nad Ježišom v utorok.